Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

Každé ráno cestou do práce zažívame dopravnú zápchu na Račianskej a Púchovskej ulici smerom do centra. S týmto stavom nikto nič nerobí už dlhú dobu. Toto prehustenie dopravy narastalo postupne, preto si aj všetci naňho postupne zvykli, ako tá žaba v hrnci.

Pritom je možnosť spraviť opatrenia, ktoré dokážu uvedený problém mierne zmenšiť aj bez toho, aby sa zapojili stavebné mechanizmy. Pracujem vo firme Sygic, ktorá robí navigácie pre autá a poskytuje systém pre informovanie o dopravných zápchach a tiež som pri svojom cestovaní videl veľa riešení dopravných systémov, ktoré dokážu efektívne zvýšiť priepustnosť konkrétnej cesty.
Blíži sa nové volebné obdobie a nové obsadenie račianskej samosprávy by mohlo nabrať odvahu zainvestovať do zlepšenia tejto situácie. Je pravda, ze spomínaná komunikácia spadá pod magistrát, no problémy na nej postihujú hlavne nás v Rači. Ja osobne dochádzam do práce prevažne električkou, no exhaláty z áut na Račianskej dýcham aj ja.
V tomto článku sa chcem venovať tomu, ako sa dá zvýšiť priepustnosť Račianskej do centra v rannej špičke pomocou inteligentného riadenia semaforov a nového dopravného značenia. Teda bez rozširovania ciest.
Na začiatok vymenujem, čo spôsobuje dopravnú zápchu: Ľudia, čo vozia deti autom do školy na 8:00. Paradoxne je to práve toto. Ak porovnáme dopravu cez školský rok a cez prázdniny, tak korelácia je jasná. Ak ľudia nevezú deti, tak môžu ísť do práce aj v inom čase ako okolo 8:00. Ale aby som nebol zlý len na rodičov. Zápchu spôsobujú všeobecne ľudia, ktorí chodia do práce na 9:00 autom. V Rači je cca 20 tisíc, v Jure 4 tisíc a v Pezinku 23 tisíc obyvateľov. To je množina ľudí, z ktorých sa vyskladáva táto zápcha. K tomu započítajme, že Rača je jednorozmerný dopravný ťah, koridor ohraničený železnicou a Karpatmi, bez možnosti odbočiť na iné radiály, bez paralelných ciest. Na tejto ceste sa nachádza 8 semaforov, z ktorých väčšina nie je navzájom nijako zosúladená.
Ak si skreslíme hlavné toky áut, tak je to ťah od Pezinka, do ktorého sa pridávajú autá na Detvianskej a Peknej ceste. Časť áut z Pezinka sa odkláňa na Rybničnú a ostatné odtekajú po Račianskej za Vinohradmi a po Nobelovej. Obidve tieto cesty majú nižšiu priepustnosť ako pri vjazde do mesta. Schematicky skreslené by to vyzeralo takto:


Ako sa dá daná situácia riešiť:

1. Presun od individuálnej dopravy k hromadnej a budovanie záchytných parkovísk
2. Vybudovanie paralelných ciest a cestných prepojení na Vajnorskú a Galvaniho ulicu
3. Zoptimalizovanie prechodu áut za súčasnej situácie pomocou semaforov a dopravného značenia.

Možnosť číslo 3 momentálne vychádza z týchto možností najlacnejšie, resp. sa na ňu najľahšie nájdu prostriedky z rozpočtu a dá sa zrealizovať najrýchlejšie.
Na začiatok niečo o tom, ako vzniká zápcha. V USA robili výskum dynamiky dopravných zápch. Závery sa dajú zhrnúť takto:
-Zápcha vzniká tam, kde “pritekajú” autá rýchlejšie, ako stíhajú “odtekať”. (Áno, na dopravu platia rovnaké zákony ako na dynamiku tekutých látok.)
-Zápchu obzvlášť spôsobujú autá, ktoré musia zastať. A aj auto, ktoré musí zastať kvôli tomu, aby mohlo odbočiť, môže spôsobiť zápchu áut, ktoré pokračujú rovno. Vždy, keď zastane jedno auto, musí zastať aj to za ním. A auto vzadu sa nemôže rozbehnúť, kým sa nerozbehne to auto pred ním. Ak započítame oneskorenie z ľudských reflexov, vzniká spomalenie rádovo v sekundách na každé zastavené auto, a to spomalenie sa postupne nabaľuje.

Krok 1. Semafory

Z hore uvedeného vyplýva, že musíme dosiahnuť, aby autá počas príjazdu do mesta nikdy nezastali, resp. aby zastavovali len na kontrolovaných miestach. To môžme dosiahnuť jedine tak, že auto zastane len raz a na jednu zelenú vlnu prejde až za Vinohrady bez zastavenia. Musíme teda vytvoriť 3 zelené vlny, jednu z Jura, jednu z Detvianskej a jednu z Peknej cesty. Autá pripájajúce sa z iných ulíc nesmú zastaviť ani spomaliť tieto vlny, musia sa zaradiť tesne za vlnu. V súčasnosti je jediná zelená vlna vytvorená medzi Detvianskou a Hečkovou, no semafory pri Kauflande a na Peknej ceste už na ňu nijako nenadväzujú. Sú tu ešte miesta, kde sa môžu autá pripojiť na hlavný ťah bez semaforov. Neprichádza z nich veľa áut, no keď sa pridajú v nesprávnom čase, tak musia zastať na červenej na hlavnej ceste. Tam svojím rozbiehaním spomaľujú hlavný ťah, ktorý išiel rozbehnutý. Tieto prípoje na hlavný ťah by mali byť v čase rannej špičky riadené semaforom, po zvyšok dňa by riadené neboli.
Ďalší problém sú autá odbočujúce na Nobelovu ulicu. Tieto majú len krátky odbočovací pruh a krátko zelenú. Autá čakajúce na červenej doľava sa nezmestia do odbočovacieho pruhu, a tak spomaľujú ľavý priechodzí pruh a tvoria tak ako keby zúženie na jeden pruh. Preto zelená pre odbočovanie na Nobelovu bude musieť byť zasvietená oveľa dlhšie. To vytvorí dlhšie státie na červenú smerom von z mesta, tá však bude len v doobedných hodinách.
Pre príklad, tok by mohol byť nasledovný – na príjazde na Komisárkach by semafor pustil dajme tomu 30s zelenú, autá z Komisárok by dostali 5s zelenej nadväzujúcej na to, na Detvianskej by sa za vlnu zapojili autá cez 15s zelenej, potom ďalšie odbočky po 5s a Krasňany ďalších 15 s. Dĺžka zelenej na Vinohradoch by bola potom súčtom týchto zelených. Indukčné slučky na prípojkách by tiež mohli rozhodnúť, či vôbec daná prípojka potrebuje zaradiť svoju zelenú do tejto vlny. Samozrejme, tieto intervaly sú len na ilustráciu, najprv treba osadiť počítadlá áut na križovatky a všetko presne zmerať – ako sa hovorí, nedá sa riadiť to, čo nie je merané.
Pri inteligentnom riadení semaforov treba myslieť na električku, ktorá tiež stráca čas na semaforoch. Električka ide paralelne s hlavným ťahom, no zastavuje na zástavkách, kde zastavenie trvá rôznu dobu. Preto jej nie je možné vytvoriť zelenú vlnu. No dá sa spraviť, aby autá pripájajúce sa na hlavnú cestu dostali vždy červenú, kým električka neprejde. Vinohrady by boli jediné miesto, kde by električka ostala stáť, keďže križuje hlavný ťah.

Krok 2. Obmedzenie rýchlosti

Ďalšia vec spôsobujúca to, že autá musia zastať, je keď “prietok” áut cez jednu cestu je vyšší možný ako teoretická kapacita cesty na ňu nadväzujúca. Povedané laicky, ak 1. úsek cesty vie prepustiť 100 áut za nejaký čas a 2. úsek za ním len 70 áut za ten istý čas, tak vznikne zápcha, ktorá spôsobí, že prietok áut na oboch úsekoch cesty bude výrazne nižší, napr. len 40 áut. Ak by sa však na prvom úseku cesty znížil prietok na 70 áut, tak ku zápche nedôjde. Ako ho teda znížiť inak ako semaformi, ktoré by presunuli zápchu pred 1. úsek? Spomalením maximálnej povolenej rýchlosti. Ak pri 50 km/h je na danom úseku cesty prietok 100 áut za časovú jednotku, pri 35 km/h je to 70 áut. Takže, ak na 1. úseku cesty elektronickou tabuľou spomalíme max povolenú rýchlosť na 35 km/h a na 2. úseku cesty ju necháme na 50 km/h, tak na rozhraní týchto úsekov ciest nevznikne zápcha. Zároveň tu vzniká efekt väčšieho vyťaženia cesty, medzi pomalšie jazdiacimi autami sú menšie medzery.
V praxi to znamená, že na semaforoch by boli počítadlá áut, ktoré danou križovatkou prejdú a inteligentný softvér by potom nastavoval elektronické tabule, ktoré by znižovali rýchlosť na každej križovatke. Časovanie zelenej na semaforoch by sa posúvalo podľa obmedzenej rýchlosti. Už na Komisárkach by sa autám udelila rýchlosť, ktorá by ich previedla až cez Vinohrady bez zastavenia. Čím viac áut by išlo, tým nižšia rýchlosť by sa nastavila. Veľa áut má dnes už tempomat, tí by udávali túto rýchlosť ostatným. Ďalší pozitívny účinok by bol, že by kleslo znečistenie ovzdušia. Auto rozbiehajúce sa z nuly vypúšťa viac exhalátov a viac nebezpečných ako pri konštantnej rýchlosti. Samozrejme, šoférom by tiež klesla spotreba na danom úseku.
V najväčších zápchach môže obmedzenie vyzerať aj takto:



Krok 3. Stopky na semaforoch

No a v neposlednom rade vec, ktorá spôsobuje zníženie prietoku áut, sú semafory samotné. Už tým, že niektoré autá donútia úplne zastať. Ale sú ešte časové úseky, kedy znižujú prietok áut nepriamo. Napríklad, keď naskočí zelená, šoféri sú nepripravení (nemajú zaradenú rýchlosť) a veľa sekúnd sa stratí, kým sa začnú autá hýbať. Tak isto, keď sa auto blíži k červenej ako prvé, nevie, kedy naskočí zelená, a preto zabrzdí. Môže sa však stať, že sekundu po zabrzdení naskočí zelená. Nové rozbiehanie auta však spomalí všetky autá za ním. Keby už z diaľky videl, že zelená naskočí o chvíľu, tak auto len spomalí a prejde na zelenú bez zastavenia a všetky auta za ním tiež. Na toto slúžia semaforové odpočítavacie stopky. Tie sa ako prvé začali používať v Číne a dnes ich už používajú všetky banánové republiky v Juhovýchodnej Ázii, len my v Európe sme pozadu. Takéto odpočítavacie svetlo dokáže na jednu zelenú previesť križovatkou teoreticky až o 5 áut viac, ako by ňou prešlo bez tohto svetla. Tieto svetlá by bolo potrebné osadiť na všetky semafory pripájajúce autá do zelenej vlny.
Semafor v Thajsku:



Krok 4. Propagovať hromadnú dopravu

Všetky tieto opatrenia však dokážu zmenšiť zápchy len čiastočne. Cesta má len dva pruhy a keď príde príliš veľa áut, prestanú tieto opatrenia fungovať. Preto je treba dosiahnuť, aby čo najviac ľudí prestúpilo na MHD. Ľudia, čo pracujú na jednom mieste 8 hodín, naozaj nepotrebujú ísť autom do práce. Treba im však vytvoriť podmienky na to, aby sa im ľahšie cestovalo. Už dnes veľa Pezinčanov odparkováva svoje autá na sídlisku Záhumenice a prestupujú na električku, aby nemuseli stáť s autom v zápche. Toto správanie treba podporiť vybudovaním záchytného parkoviska blízko niektorej električkovej zástavky. A ideálne umiestniť na vjazde do Rače ceduľu o tom, koľko voľných miest je na tomto parkovisku. Ešte k tomu porovnanie, koľko práve teraz trvá cesta na Pioniersku autom a koľko električkou, aby sa ešte pred Račou rozhodli. Trvanie cesty autom sa dá zistiť z dopravných informácii na internete, napríklad aj v navigácii od firmy, kde pracujem. V momente, kedy by cesta autom trvala rýchlejšie, by sa časy na tejto ceduli nezobrazovali.


Ako začať? Na začiatok je potrebné nainštalovať na všetky križovatky počítadlá áut a začať presne merať prietoky. Potom treba vo všetkých semaforoch vymeniť riadiace jednotky a zosieťovať ich. Nastaviť program, ktorý bude automaticky riadiť všetky semafory. Zároveň je potrebné doosadzovat elektronické tabule.
Vybudovanie takéhoto systému nebude ľahké. Problém bude asi výber dodávateľa. Na Slovensku nie je žiadna firma, ktorá by mala skúsenosti s dodávaním takéhoto systému. Bude potrebné obrátiť sa na zahraničných dodávateľov. Taktiež problémom bude, že cesta patrí magistrátu, a že nepoznáme, akú zmluvu má podpísané mesto s dodávateľom semaforov. To sú problémy, ktoré treba prekonať, ale nie sú neriešiteľné. No dúfam, že v budúcom volebnom období bude príležitosť tento projekt zrealizovať a cez Raču sa bude jazdiť ako v 21. storočí.





Novší príspevok
starší príspevok
(zobrazuje sa najstarší príspevok)

1 komentárov:

  1. V Bulharsku nekosia verejné trávniky, ale odpočítavacie semafory tiež majú :)
    Možno je tu malá informovanosť, niektorí šoféri ani netušia, že s MHD budú v meste skôr. Nerozumiem, ako to niekoho môže baviť ísť celú cestu na jednotke..
    Raz som išla v električke cez Račko súbežne s húkajúcou sanitkou, čo myslíte, kto bol v Rači skôr? Električka. Bol to dosť smutný pohľad, v úseku od VÚZ po Biely kríž sa autá v kolóne nemali kam vyhnúť.
    Myslím, že je to dobrý článok a malo by sa to nejako začať riešiť.

    OdpovedaťOdstrániť